Na úvod jemne načrtneme dianie na poli svetovej módy.
V prvých povojnových rokoch sa v Európe a v podostate v celom svete riešil najmä problém, ako doplniť a obnoviť vojnou zničené krajiny po všetkých stránkach. Módu nevynímajúc. Preto sa riešil aj problém, ako doplniť a obnoviť šatníky. Veľkej šance sa už koncom rokov 40. tych, konkrétne v roku 1947, chytil Christian Dior, ktorého sľubnú kariéru módneho tvorcu prerušila práve druhá svetová vojna. Nadviazal na siluetu dlhej, bohatej sukne, ktorá sa začala vynárať už pred vojnou a zároveň vyhovel túžbe žien po ženskosti- do sveta vypustil novú kolekciu s názvom Corolle. Tá bola charakteristická práve svojou dĺžkou sukní, ktoré boli predĺžené, osím pásom, širšími bokmi dosahovanými bohato riasenými alebo postupne sa rozširujúcimi sukňami, ťažkými husto tkanými látkami, korzetom zdôrazňujúcim siluetu presýpacích hodín a najmä extrémnou spotrebou látok. Uvádza sa, že na denné šaty sa spotrebovalo 15 metrov látky a na šaty večerné až 25 metrov.[1] Okamžite, po uvedení, sa tejto kolekcii a siluete ňou predstavenou, začalo hovoriť New Look.
Kolekcia Corolle (botanické označenie pre korunu kvetu) predstavovala vo svete najtypickejšiu módu 50. rokov. Zosobňovala ultraženskosť, motívy kvetín na látkách, taft, satén, mašle a volány. Táto nová móda s novou línou sa pomerne rýchlo a pevne uchytila, bola všeobecne prijatá. Avšak nie v Československu.
Československá móda sa v tom čase nachádzala na rázcestí. Sledujúc móde časopisy konca 40. a začiatku 50 rokov zisťujeme, že československá móda mala potenciál a aj potrebu držať krok s módou svetovou. Všeobecne by sa dalo povedať, že silueta presýpacích hodín sa prijala aj u nás, avšak o luxuse, prepychu a extrémnej spotrebe materiálu nemohlo byť ani reči. Treba však sponúť aj to, že vo svete predsalen existovali dve línie- tou prvou bola spomínaná New Look línia. Tou druhou bola o čosi triezvejšia línia, vychádazjúca z potrieb bežného života, charakteristická splývavejšími sukňami, hoci pás stále zostával zvýraznený. Práve tá druhá sa v Českolsovensku ujala lepšie.
Módne časopisy 50. rokov, ktoré boli dostupné pri výskume jednoznačne potvrdzujú, že československá móda mala snahu držať krok so svetom, no zároveň chcela byť osobitá, dokonca lepšia ako tá „svetová“ . Za týmito snahami rozhodne stojí politická moc a jej formovanie módy po roku 1948. Zatiaľčo svetová móda vstávala z popola, nadobúdala vnútornú dynamiku, situácia v krajinách, ktoré boli pod vplyvom Soviestkeho zväzu, bola dolišná, a to z dôvodov ekonomických, ale aj ideologických. „Na základe dekrétov prezidenta, ktoré boli podpísané v októbri roku 1945, prebehlo znárodnenie bánk,, poisťovní a priemyselných závodov s viac než 500 zamestnancami.. Od roku 1949 potom prebiehali likvidácie súkromných živností, vďaka čomu v Československu úplne zaniklo súkromné podnikanie a politická moc štátu kontrolovala všetku výrobu a služby.“[2]
Rozbitie a likvidácie dobre fungujúcich a rokmi overených žiností, spôsobilo nemalé hospodárske problémy. Štát umelo vybudoval novú výrobnú štruktúru a sieť služieb, ktorá však nefungovala, zaostávala, nespĺňala základné potreby občanov. Predvojnovú špičkovú úroveň módnej tvorby za takýchto podmienok nemohla dosiahnúť a bolo potrebné ju poprieť. Preto okrem samotných zmien vo výrobe a v službách, nastúpilo Československo na masívne ovplyvňovanie myslenia obyvateľstva. Ideológia sa prejavila aj v móde a naopak, československá móda začala viditeľne podliehať ideológii. Doslova sa stala jej nástrojom.
Aká teda mala byť nová československá móda podľa idológie našej krajiny? Predovšetkým mala byť iná, nová, naša. Nemala mať nič spoločné s buržoáznymi krajinami sveta, v ktorých náš pracujúci ľud nedokázala nájsť nič vyhovujúce. Odev mal byť jednoduchý, mal sa vyvarovať obtiahnutiu tela v miestach, ktoré sú potrebné pre prácu, mal byť zbavených akýchkoľvek ozdôb a najčastejšie používanými charakteristikami boli slová „účelný, praktický, decentný, vkusný a funkčný“. Všetky charakteristiky nového odevu korešpondovali s názorom vtedajšieho štátu o tom, že móda už nemá uchvacovať, móda má obliekať.
Je zrejmé, že za týchto okolností, Diorov New Look nemal v Československu šancu.
Ideológia bola úspešná, naše ženy poslušne odmietali všetko, čo len trochu pripomínalo luxus a inakosť. Svedčia o tom aj dostupné módne časopisy, na stránkach ktorých počas celej dekády 50. rokov nachádzame odkazy na praktickosť, účelnosť, jednoduchosť. V prvých rokoch na stránkach nachádzame početné odkazy a inštrukcie na to, ako v nových módnych odevoch využiť prvky ľudového odevu. Napríklad Móda a textil z mája 1952 ponúka čitateľkám hneď tri články k tejto téme s názvami Z tvorby nášho ľudu čerpáme ozdobu pre moderný odev (str.3), Čo nosíme z modrotlače (str. 12-13), Ako uplatniť ľudové prvky na pletenej súprave (str. 27). V roku 1954 zas každé jedno číslo tohoto čapisu prináša inštrukcie, ako využívať ľudový odev pre potreby toho módneho. Redakcia prináša námety a inšpirácie, ako a kde použiť výšivku, ako správne aplikovať techniku plisovania a na aké druhy odevov je spomínaná technika vhodná, upozorňuje taktiež aj na využiteľnosť riasnenia sukní, kterými sa ľahšie dosiahne silueta presýpacích hodín. Ich snahou bolo teda odkloniť pozornosť od Diorovej New Look a nahradiť ju našimi, vhodnejšími prvkami, ktorými sa dokázali k svetovým líniám plnohodnotne priblížiť.
Vo všeobecnosti sa však viac, ako na využívanie tradičného odevu, upriamuje pozornosť na osvetu žien v oblasti toho, aké odevy sú vhodné do kuchyne, do kancelárie, do hôr, do mesta, do divadla, na plesy- jednoducho, redakcia sa snžila pokryť všetky oblasti života zamestnaných žien s neustálym odkazom na jednoduchosť bez zbytočného luxusu, a to dokonca aj v prípade slávnostného odevu. A hoci časopisy boli sprostredkovateľom odevných trendov, podávali skutočnú pomocnú ruku pre ženy, neskôr aj pre mužov, v tom, ako sa obliekať. Skutočnými tvorcami boli boli v 50. rokoch návrhári v jednotlivých vývojových strediskách. Práve tie mali tvoriť odev vyhovujúci ľudovodemokratickému zriadeniu. „ Móda u nás – v ľudovodemokratickom zriadení- to sú zvýšené požadavky budovateľov našej vlasti, to je uvedomelá práca návrhárov a modelárov vývojového strediska – Textilná tvorba, n.p. [3] Móda u nás, to je zvyšovanie životnej úrovne širokých más pracujúcich. Práca návrhárskych ateliérov a modelární TT má hlboký kultúrny význam, pretože odev ako i celá oblasť hmotnej kultury nesie v sebe znaky, ktoré hovoria o charaktere nášho životného slohu a svojimi hodnotami stávajú sa spolutvorcami celkovej kultúry národa. Úlohou TT je vytvárať taký odev, ktorý by spĺňal funkčné a estetické vlastnosti, ktoré naň kladie naša veľká epocha budovania socializmu. Úlohou TT je usilovať sa o taký odev pre široké masy pracujúcich, ktorý bude potvrdzovať ich nové spoločenské postavenie, ktorý bude zodpovedať myšlienke socializmu a národnému charakteru.“ [4]
V týchto odcitovaných riadkoch je vystihnutá celá podstata odevnej tvorby 50. rokov aj s jemným naznačením odevného charakteru našej krajiny.
V zásade však celou dekádou 50. rokov dominovali dve línie ukazujúce sa v odeve žien – línia rovná a línia rozšírena. Rovná línia bola dosahovaná voľnejšími živôtikmi s oblými ramenami, polodlhým rukávom a rovnou sukňou prepásanou opaskom na zvýraznenie línie pásu. Rozšírená silueta sa vyznačovala šatami strihanými v jednom celku s prirodzene oblými ramenami a košeľovým rukávom. Predný diel bol rozčleňovaný zapínaním. Sukňová časť šiat bola rozšírená a opäť v páse prepásaná opaskom. Materiálom pri rovnej siluete boli odporúčané mäkké vlnené šatovky, hladké aj vzorované a vlnené žoržety. Pri rozšírenej siluete to boli vlnené tkaniny s väzbovými efektami, kašmíry a striže s kašmírovou tlačou a úpravou. V druhej polovci 50. rokov upozorňujú časopisy aj na vhodnosť kravatového hodvábu či brokátu, ale len pre slávnostné odevy.
Zaujímavosťou, ktorá rozhodne stojí za spomenutie, je obľuba módneho typu šiat označovaného ako chemisiér, alebo košeľových šiat. Tie sú pre obdobie 50. rokov skutočne dominantné a stretávame sa s nimi ako v módnej tvorbe na všedné dni, tak aj v tvorbe na dni sviatočné, či slávnostné. Košeľové šaty sa vyznačovali blúzovitým podkasaným živôtikom so všitými rukávmi a členenou, splývavou sukňou. Výrazným prvkom košeľových šiat bol golierik. Golieriky sa na šaty, či blúzky pripínali aj samostatne a ich vzhľad bol skutočne rozmanitý. Od oválnych, cez krojené, lodičkové až po výrazne špicaté. Ich obľubu dokazuje napríklad aj skutočnosť, že už v roku 1954 si redakcia časopisu Móda a textil pokládala za povinnosť priniesť čitateľkám na svojich stránkach až 8 rôznorodých strihov s radami, ako si strih golierika zväčšiť do reálnej veľkosti a ušiť. [5]
K 50. rokom ešte neodmysliteľne patria kostýmy a kostýmové šaty, no keďže tie sa v tej dobe do svadobnej módy nepreniesli, nebudeme im venovať pozornosť. Zasústredíme sa najmä na odevy slávnostné, plesové a spoločenské, pretože tie sa stávali predlohou pre budúce nevesty.
Svadobná móda v Českoslovenku v 50. rokoch 20. storočia
V 50. rokoch neexistovala pre nevesty žiadna záväzná norma, ktorá by predpisovala vzhľad svadobného odevu. V úvode tejto dekády sa však stretávame s doznievaním módnej línie predošlých desaťročí, ktoré sa vyznačovali napríklad aj predĺženými zadnými dielmi šiat do vlečky. Inšpirácie pre svoj svadobný odev nachádzali mladé ženy v slávnostnej móde, ktorá bola na stránkach vtedajších časopisov zastúpená pomerne dobre. Svadobné šaty teda vychádzali zo trihov šiat večerných, slávnostných, materiál taktiež korešpondoval s tým, ktorý sa odporúčal pre odevy slávnostné. Podstatným rozdielom však medzi šatami svadobnými a slavnostnými zostáva farebnosť a v neposlednom rade aj komplexná úprava nevesty.
Zaujímavosťou je, že strohosť, striedmosť, účelnosť a viacnásobná využiteľnosť šiat sa odporúčala aj pre svadobný odev. Hoci šlo o odev pre výnimočnú situáciu, pre výnimočný deň, neprikladal sa mu žiaden špeciálny význam, ktorý by sa odrazil na jeho vzhľade. Svadobný odev nenachádzame ani stránkach módnych časopisov tohoto obdobia, čo nám len dokazuje skutočnosť, že tomuto odevu nebolo potrebné venovať pozornosť. V nami sledovaných ročníkoch časopisu Móda a textil nachádzame zmienky o svadobných šatách až v dvoch číslach![6] V roku 1954 túto zmienku predstavujú dve fotografie, dvoch diametrálne odlišných svadobných šiat. Jedny šaty sú čierne, podľa krátkeho opisu zisťujeme, že sú vlnené a inšpirované myjavským krojom s plisovanou sukňou. Plisovanie bolo v 50. rokoch vyhľadávané, no plisovacie služby nedostatočne pokrývali potreby zákazníčok. Redakcia časopisu Móda a textil v roku 1954 odpovedala svojej čitateľke v rubrike Pošta nasledovné: „Zástupca národného podniku Vkus nás informoval, že pre nedostatok potrebného zariadenia na plisovanie nebolo možné rozšíriť službu našim pracujúcicm doteraz i na malé mestá. Obráťte sa prosím na Vkus, národný podnik Bratislava, Miczkiewiczova 1b, kde vám plisovanie vyhotovia.“[7]
Tie druhé svadobné šaty, uvedené v tomto čísle, sú biele a z krátkeho priloženého opisu sa dá vyrozumieť, že sú ušité tak, aby neboli len na jeden deň, ale aby vyhovovali napríklad aj na letné slávnostnejšie príležitosti. Tým bola dodržaná požiadavka praktickosti a viacúčelnosti. [8] Šaty biele, aj čierne veľmi pekne korešpondujú s prevládajúcou líniou košeľových šiat s typickým oválnym golierikom, živôtikom rozdeleným zapínaním po celej dĺžke a všitými dlhými rukávmi. K zapínaniu sa využívali obaľované gombíky. Obe nevesty na fotografiách sú upravené a môžeme si všimnúť, že komplexný vzhľad majú dotvorený svadobnými doplnkami, ktoré predstavujú rukavičky, svadobná kytica a malé plytké klobúčiky na hlavách.
Viac priestoru sa svadobnej móde dostalo v roku 1958 na stránkach rovnakého časopisu. Tu mohli čitateľky načerpať inšpiráciu až zo štyroch svadobných modelov, ktoré predstavila Textilná tvorba, n. p., závod Bratislava. A hoci to nebolo bežné, jeden z modelov predstavil aj svadobný kostým, avšak v tmavomodrej farbe. Redakcia píše: „Pre mladé nevesty prinášame výber modelov, ktoré ich skrášlia nielen na šťastný okamih na radnici, ale budú vhodným oblečením aj na prvý ples v manželstve“, čím sa opäť podčiarklo viacúčelné využitie svadobných šiat. Predvedené modely roku 1958 sa mierne líšia od modelov skorších, z roku 1954. Predstavujú akúsi predzvesť nadchádzajúcej módy 60. rokov prejavujúcej sa v skrátených dĺžkach sukní a vo výraznejšom zdôraznení línie presýpacích hodín nápadne pripomínajúcich Dirov spomínaný New Look. Pri týchto modeloch je spomenutý materiál ako taft, satén, tyl, „transparent“[9] a prúžkovaný silón[10] (ten sa tešil veľkej obľube, bol novinkou 50. rokov). V podstate, o rozšírení silónu do šatníka sa dozvedáme v roku 1957: „ Odevy z umelých vlákien, silónu a perlónu pre svoje dobré vlastnosti stali sa obľúbenými u širokej spotrebiteľskej verejnosti. Či už sú to pančuchy, dámska bielizeň, detské šatočky alebo pánske košele. Okrem výhod, že bielizeň možno ľahko prať a netreba žehliť, má veľkú výhodu vo svojej trvácnosti.“ [11]
Skutočne, vzorovaný silón sa na svadobných šatách objavuje ku koncu 50. rokov. často. Vyhľadávaným bol nielen pre vyššie uvedené vlastnosti, ale aj kvôli dobrej kombinovateľnosti s inými materiálmi a aj kvôli svojej transprentnosti. Dôležité je totiž upozorniť na to, že hoci sa koniec dekády nesie v duchu postupného uvoľňovania noriem viditeľných napríklad v skracovaní sukní a šiat, stále zostávalo platiť nepísané pravidlo, že do kostola nepatrili odhalené ramená. Svadobná móda čerpala najmä zo šiat spoločenských, kde odhalené ramená, dekolt či chrbát nebol problémom. Pre svadobné odevy však takéto odhalenie nebolo vhodné a čiastočne sa na vyriešenie problému ponúkal práve spomínaný transparentný silón, kterým sa plecia decentné prekryli v prípade, že spodná vrstva šiat bola odvážnejšia, napríklad len s využitím tenkých ramienok.
Vzorovaný silón bol z domácej produkcie, ale častokrát sa streváme aj so silónom poslaným zo zahraničia, najmä z Kanady či USA.
V sledovanej zbierke svadobných odevov sa nachádza presne 15 šiat z opisovaného obdobia 50. rokov. Nie je to vysoký počet, no vzhľadom ku skutočnosti, že sa jedná o viac ako 70 ročné odevy, je to viac ako priaznivý počet. Všetky šaty sú napriek svojmu veku, vo vynikajúcej kondícii a predstavujú skvelý prierez celým odevným obdobím 50. rokov 20. storočia. Z tohoto celkového počtu je troje šiat poslaných z USA, ostané pochádzajú z dielní domácích krajčírov. Spoločným znakom všetkých zbierkových šiat tejto dekády je biela alebo jemne maslová farba, dĺžka (šaty sú dlhé po zem, alebo končiace jemne nad členkami), zahalené ramená – zahalenie je dosiahnuté buď samotným vrchným strihom živôtika alebo krátkym bolerkom, ktoré je osobitou súčasťou šiat z konca dekády, výstrihom tesne obopínajúcim krk doplneným golierikmi a v dvoch prípadoch sledujeme výrazne prdĺžený zadný diel do vlečky. Vlečka je súčasťou šiat pochádzajúcich práve zo začiatku 50. rokov, v ktorých ešte doznievala móda predošlého obdobia.
V archíve zbierky sú dobové fotografie, ktoré nám ukazujú, ako boli nevesty upravené. Výrazným prvkom bol rozhodne biely závoj, ktorý sa skladal z dvoch častí – korunky z umelých (voskových alebo textilných) kvetov doplnenej živými zelenými lístkami krušpánu alebo asparágusu a tylového závoja v rôznych dĺžkach. Venčeky zo živých zelených vetvičiek sú pozorovateľné aj ako ozdoba pri spodnom okraji šiat alebo na dlhých bielych ozdobných stuhách kytice. Na reálnych šatách v zbierke sa však venčeky nezachovali, jediné stopy po nich sú v podobe jemných dierok, zrejme po hrubších špendlíkoch a ihlách, ktoré na miestach vpichu látku oslabili a poškodili. Ďalšími doplnkami neviest boli rukavičky, kytice a topánky. Tie sú však v mnohých prípadoch na fotografiách prekryté dlhými šatami, no podľa slov majiteliek šiat, boli biele na vyvýšenom podpätku, poprípade na vyvýšenej plnej platforme.
Zastavím sa niekoľkými slovami pri kyticiach. V 50. rokoch boli v obľube biele svadobné kytice z jemných kvietkov alebo aj výraznejšie z bileych kálií, karafiátov či ruží. Kvety boli doplnené výraznými stonkami a vetvičkami vždyzelených rastlín. Zaujímavosťou sú kytice, ktoré poskytoval fotoateliér jako rekvizitu počas fotenia mladého páru. V skratke pre vysvetlenie uvediem, že nie každý pár si mohol dovoliť cestu k fotografovi v deň svadby, preto sa svadobné fotenie realizovalo s niekoľkodňovým oneskorením. Mladý pár sa pre účely fotografovania obliekol do svadobného odevu, no svadobnú kyticu im v tomto prípade zapožičal fotoateliér. Takéto kytice bývali vytvorené zo suchých kvetín ako boli napríklad slamienky alebo statica. Pomerne raritnou kyticou v zbierke je kytica vyhotovená z voskových kvietkov v bielej perleťovej farbe. Na fotografii je vidieť, že v deň svadby boli perleťové vetvičky doplnené zeleným asparágusom, ktorý sa rokmi vysušil, zhnedol a vymrvil. Bohatosť kytice zabalenej v pôvodnej čipkovej textílii však pretrvala.
Čierno-biela fotografia nám neumožňuje presnejšie určiť, či sú nevesty namaľované, každopádne, záverečnú úpravu tváre mal v rukách fotograf, ktorý vo väčšine prípadov svadobnú fotografiu novomanželov dokoloroval, vďaka čomu mali ženy, ale aj muži na fotografii výrazne červené pery, poprípade zvýraznené linky očí.
V zbierke sa nachádzajú aj dva pánske obleky, oba sú datované do roku 1954 a boli ušité v lokálnych dielňach národného podniku Vkus. Jeden v pobočke vo Svite, druhý v Bratislave. Obleky v 50. rokoch neboli ešte predmetom konfekčnej výroby, teda, každý kus bol ušitý adresne pre svojho nositeľa krajčírom. Na uvedených zbierkových svadobných oblekoch je naozaj vidieť kvalitnú krajčírsku prácu s precíznym vypracovaním detajlov. Pánskej móde sa napokon nevenujú ani módne časopisy z tohoto obdobia, prelistovaním dostupných čísel nachádzame k oblekom len strohú informáciu z rubriky Pošta: „Aby sme potešili aj vášho – nekonečne vysokého manžela, ktorému vonkoncom žiaden oblek nie je dosť dlhý – pošepneme mu, že Odevné závody V.Širokého v Trenčíne budú už tohoto roku vyrábať obleky v 28 veľkostiach.“ [12]
Pánske svadobné obleky v zbierke sú vo farbe čiernej a tmavomodrej. Majú pomerne široké nohavice a sako týchto oblekov má tvrdé a rozmerné vypchávky na docielenie širokého vzhľadu ramien. Podľa dobových fotografií doložených k týmto oblekom, boli súčasťou oblekov biele košele a doplnené bileymi kravatami. Klopy ženíchov zdobili perka z perličiek, voskových kvietkov a živých zelených lístkov zviazaných úzkými mašľami. Vo vreckách sák boli vložené ozdobené vreckovky.
[1] STEVENSON N.J. 2011. Kronika módy. Fortuna Libri, Praha 2011, s 148.
[2] Hlaváčková K. 2000. Česká móda 1940 – 1970. Zrcadlo doby. U(P)M, Olympia str. 34.
[3] vývojové stredisko pracujúce na slovenskej strane Československa(pozn. autora)
[4] Móda-textil, roč. IV, číslo 3, 1954, str.2
[5] Móda-textil, roč. IV, číslo 3, rok 1954, str.25.
[6] Časopis vychádzal od roku 1950, každý ročník mal 12 čísel, čo značí, že za 10 rokov existencie časopisu bolo vydaných približne 120 čísel. Preto je zarážajúce, že sa svadobný odev objavuje iba v dvoch číslach.
[7] Móda a textil, roč. IV, číslo 1, rok 1954, str. 26.
[8] Móda a textil, roč. IV, číslo 3, rok 1954, str. 4 + Obálka časopisu.
[9] Pomerne finančne náročná látka (uvádza sa, že bežný meter stál v roku 1957 100,-Kčs) používaná na večerné a společenské šaty
[10] Móda a textil, roč. VIII, číslo 3, rok 1958, str. 22 – 23.
[11] Móda a textil, roč. VII, číslo 5, rok 1957, str. 20.
[12] Móda a textil, roč. IV, číslo 2, rok 1954, str. 28
