90. roky v svadobnej móde namiesto doslovu
Výpravu za históriou svadobnej módy Československa ukončíme v 90. rokoch 20. storočia. Netvrdíme, že sa v tomto období skončila produkcia svadobných šiat, naopak, kadencia premien nabrala na obrátkach. No zberateľský koncept je ohraničený práve týmto desaťročím, je posledným obdobím, z ktorého pochádzajú šaty v zbierke.
V 90. rokoch dochádza k veľkej zmene. Uzatvára sa dlhé storočie adresnej, osobnej produkcie svadobných odevov a prichádza obdobia požičiavania a kupovania hotových, pásovo šitých rób a oblekov. Nechať si ušiť vlastné svadobné šaty sa už v úvode 90. rokov vnímalo ako staromódne, vyžadujúce si zbytočne dlhý čas a energiu. Okrem toho, pre budúce nevesty sa stala veľkým lákadlom práve možnosť vyskúšania si viacerých šiat, cesta hľadania toho, čo sa im páči a čo im vyhovuje najviac. Z požičiavania a z nákupu svadobných šiat sa stávala doslova potrebná, až dobrodružná cesta, o ktorú boli nevesty minulých desaťročí ochudobnené.
Veľkou výhodou požičaných šiat bola možnosť vrátenia. Šaty na jeden nemuseli po svadbe nevyužité zostať v skrini, pretože ich strih, ich rozmernosť neponúkal priestor na prešitie a ďalšie využitie.
Šaty po svadbe nevesty hneď vrátili do požičovne alebo, pokiaľ si ich zakúpili v obchode, predali ich ďalšej záujemkyni.
Ako je cítiť zo slov informátoriek, radikálne sa zmenil ich vzťah k šatám. Mali veľký záujem o to, aby boli šaty módne, aby im sedeli, aby sa im páčili, ale nič viac. Pocit toho, že šaty sú ich súčasťou, že sú ich osobným symbolom veľkého dňa, ten vďaka neosobnému nadobudnutiu šiat celkom zmizol. Pokiaľ by sme sa na túto skutočnosť pozreli cez samotnú zbierku a zbierkové predmety, museli by sme konštatovať, že od neviest z 90. rokov prišli do zbierky iba šaty a doplnky a úplne sa vytratili príbehy, čiže akési osobné výpovede majiteliek.
Šaty boli vo veľkej miere privážané zo zahraničia a Slovenské nevesty sa vďaka tomu už v ničom neodlišovali od tých vo veľkom svete. Ich vkus podporovalo aj množstvo zahraničných módnych časopisov a žurnálov, dokonca aj samostatných publikácií, ktoré sa venovali svadobnej móde a doplnkom. Novinkou konca 90. rokov boli vzniknuté svadobné agentúry, ktoré sa rozšírili aj na našom území. Tie sa starali o svadobné prípravy od začiatku až po samotný koniec.
V úvode 90. rokov nadviazala svadobná móda plynulo na koniec predošlej odevnej dekády, v ktorej sme zaznamenali prvotne sa objavujúcu tendenciu rozmernosti, presýtenosti a prekombinovanosti materiálov. Všetko v duchu romantického štýlu šíriaceho sa od začiatku 80. rokov z Anglicka, od čias svadby princeznej Diany a princa Charlessa. Väčšina šiat v zbierke pochádzajúcich z tohto obdobia má našité továrenské štítky, čo nám sprostredkúva dve základné skutočnosti: šaty boli šité továrensky, pásovo a šaty boli ušité v zahraničí (Maďarsko, Rakúsko, Poľsko a i. ). Otvorenosť a uvoľnenosť 90. rokov sa preniesli aj do odvážnejšieho strihu svadobných šiat, ktoré začali mať odhalené chrbty vďaka veľkým výstrihom alebo odhalené ramená, či hlboké výstrihy na prednom diely šiat. Častokrát boli teloodhaľujúce výkroje rafinovane prekryté len pásmi navlečených gorálok a perličiek. Symbol šiat 90. rokov sa bezpochyby stala mašľa, a to mašľa saténová, veľká, umiestnená na zadnom diely šiat alebo na hrudníku, poprípade viacero mašlí menších aplikovaných na objebných rukávoch, po okrajoch šiat, na bokoch, jednoducho všade, kde sa to hodilo, alebo aj nehodilo.
Aby sa nevesty vyhli nepohodlným spodniciam, ktoré zabezpečovali šatám objem, šili sa šaty viacvrstvové, čo znamená, že na sukňový diel sa použili vrstvy saténu a tylu, bohato riasneného, častokrát vyškrobeného a naohýbaného do vlnoviek.
Dĺžka šiat sa nemenila, preferovali sa šaty dlhé, bez vlečky, či predĺženia. Farba šiat bola biela, maslová, v odtieni šampanského, no ku koncu 90. rokov sledujeme trend farebnosti, nevesty začali siahať po šatách čiernych alebo aj červených.
Závoje neviest 90. rokov boli taktiež krátke a zatiaľ stále s korunkami alebo čelenkami. Až na prelome storočí sledujeme, že nevesty presedlali na závoje dlhé, bez koruniek, upevnené vo vlasoch. O to viac začali dbať na svoj účes a make-up.
K pánskym oblekom len krátky postreh. Pokým začiatkom 90. rokov mali páni svadobné saká so širokými ramenami zapnuté maximálne na jeden gombík, koncom 90. rokov sa šírka ramien stráca. Podobne ako aj úzke kravaty začiatku 90. rokov sa plynutím času rozširujú, dokonca v úvode nového storočia dosahujú extrémnych šírok, pôsobia skôr ako mašle.
Hoci svadobná móda neudržala viac ako storočnú adresnosť a osobnosť, rozhodne si zachovala pompéznosť, luxus, nákladnosť, okázalosť a do istej miery aj výstrednosť.