80. roky a svadobná móda
Móda rokov 80.tych bola odvážna a pre mnohých súčasníkov do istej miery nevkusná. Tá svetová sa spájala s rôznymi odevnými novinkami, akými boli napríklad neónové farby, široké ramená vypchaté vypchávkami, teplákové súpravy s teniskami, šušťákové súpravy, džínsové bundy, kabáty, sukne a nohavice, flitre, štucne, návleky používané pôvodne tanečníkmi na zahriatie svalov, pletené svetre a metalické látky a kostým nielen pre pánov. Vymenovávať by sa dalo rozhodne dlho, no nie všetko z vymenovaného došlo aj za hranice Československa, resp. nie v takom čase, v akom to bolo rozšírené v krajinách západného sveta.
Vo všobecnosti sa v 80. rokoch stále snažila o odevnú tvorbu inštitúcia s názvom Ústav odevnej a bytovej kultúry, ktorá vytvárala kolekcie v súlade so svetovou módou, ale zároveň odpovedajúcou našim spoločenským podmienkam. Nedostatok módneho tovaru v obchodoch sa stal problémom výrobnej sféry, ktorá nebola schopná pružne reagovať na požadavky zákazníka a za ďalšie, vďaka obemedzeným plánom nestíhala produkovať požadované množstvá tovaru. Bolo tomu tak preto, lebo požiadavky československých spotrebyteľov už neboli nikým a ničím cenzurované a to, o čo mali záujem, naplno ovplyvňovalo vtedajšie módne časopisy, ktorých bolo v 80. rokoch podstatne viac modelov ako v predošlom období. Na slovenskej strane to bol popredný časopis Móda, ďalej Eva, Dorka, Slovenka, na českej strane to bol časopis Žena a móda. Pravidelne informovali o módnych trendoch vychádzajúcich zo slávnych modelových domov v Paríži, Londýne, Miláne.
V odevoch sa stierali hranice, presadzovala sa požiadavka uvoľneného, ležerneho vzhľadu a zároveň akejsi elegancie. Nohavice sa čoraz viac predierali do ženského šatníka a boli skutočne rozmanité. Sledujeme tri základné línie ženského odevu: líniu A, líniu obráteného Y a líniu X. Od druhej polovice 80. rokov sa široké ramená objavili aj v Československu. V dennej móde začali prvé miesta valcovať džínsy a džínsové odevy, no na týchto miestach sa džínsovému fenoménu nebudeme venovať, keďže by si zaslúžil samostatnú kapitolu.
Samostatnú kategóriu tvoril spoločenský odev. V 80. rokoch postupne začínalo platiť, že rovnaké šaty si mohla žena obliekať do zamestnania ako aj na slávnostnú príležtosť. Pre tie dámy, ktoré napriek tomuto trendu potrebovali pocit noblesy, naďalej platilo, že si na spoločenské príležitosti mohli zvoliť dlhé toalety z luxusnejších materiálov. Strihy však aj pri týchto róbach nadväzovali na potrebu ležérnej elegancie a uvoľnenosti. Zaujímavosťou je, že žena mohla do spoločnosti vyraziť aj v nohavicovom alebo sukňovom kostýme.
Svadobné šaty 80. rokov
Svadobný odev prešiel určitými vývinovými tendenciami aj v tejto dekáde, nedá sa preto univerzálne povedať „toto sú šaty rokov 80.tych“. Platí však stále skutočnosť, že svadobné šaty neviest sú adresné, čiže šité a pripravené na mieru a podľa predstáv svojej majiteľky-nevesty. V tomto období bola produkcia svadobných šiat stále v rukách krajčirskych dielní alebo lokálnych krajčírov, ktorí však mali lepšiu a pestrejšiu ponuku zahraničných svadobných model práve vďaka častejšie dostupným zahraničním strihovým časopisom a magazínom, akými boli Burda, Pramo, Neue Mode a ďalšie. Svoje vysnívané šaty si nevesty často našli aj v našich časopisoch. Bývalo bežnou praxou, že budúca nevesta si vystrihla obrázok šiat, s ktorým zašla ku krajčírke a vtedy skutočne záležalo už len na krajčírskej zručnosti a znalosti tvorby strihov.
Nevesty v 80. rokoch si mohli vyberať medzi rôznymi štýlmi. Mohli mať šaty dlhé, splývavé, biele alebo šaty jednoduché, skôr pripomínajúce bežné denné šaty v rozličných farbách. Mohli pokojne siahnúť po kostýme- sukňovom aj nohavicovom, a ku koncu dekády si mohli vybrať aj spomedzi romantických strihov s naberanými sukňami, rukávmi a pod.
Vo svete sa dekáda 80. rokov spustila práve spomínaným romantickým strihom. Začiatkom 80. rokov, presnejšie v roku 1981 sa vydávala princezná Diana. Na jej svadobný deň jej boli pripravené šaty, ktoré na celú dekádu vzali dych budúcim nevestám a ktoré vychádzali práve z romantickej módnej vlny. Vyznačovali sa nesmiernou bohatosťou, veľkou spotrebou materiálu, mašľami, volánmi, bohatou naberanou sukňou, ale aj rukávmi. Samotná Diana v nich pôsobila mierne stratene, najmä 7 metrov dlhá vlečka bola prinajmenšom nepraktická, no romantický vzhľad zaručovala. Štýl týchto šiat neprenikol do nášho československého priestoru hneď, nechal na seba čakať ešte minimálne 5 rokov. Každopádne, svadbu kráľovského páru sledoval celý svet a celý svet híkal nad šatami.
Československé nevesty zostávali v odeve v úvode 80. rokov triezvo na zemi. Charakteristickým znakom šiat úvodu desaťročia bola rovná splývavá silueta s pásom na svojom mieste, s ramenami v reálnej veľkosti, dlhými rukávmi, zahalenými plecami a rovnou poprípade mierne sa rozširujúcou sukňovou časťou. Materiály využívané pre svadobné šaty boli satén, taft, čipka, tyl, silón, začala sa využívať aj paličkovaná čipka našívaná alebo vkladaná napríklad do oblasti výstrihu.
Kým vo svete sa prúd „tortových šiat“ naplno rozbehol, naše nevesty zostali striedmejšie minimálne do rokov 1986-87, kedy po prvýkrát aj v našich končinách objavuje potreba „nafúknuť“ vzhľad šiat pomocou volánov, mašlí alebo vystužených spodníc. Dovtedajšia striedmosť bola zabezpečená aj tým, že v obchodoch nebolo dostatok materiálu alebo tým, že nie všetky krajčírky mali možnosť a schopnosť pracovať so strihmi zahraničných časopisov. V tomto momente sa stotožňujeme s Veronikou Kostkovou, ktorá na svojom blogu, venovanom svadbe a svadobným premenám, konštatuje, že: „S odstupom času vieme posúdiť, že to bolo šťastie v nešťastí a nedostatok bol v tomto prípade určite skôr výhodou.“ [1] Skutočne, podľa slov viacerých informátoriek, boli pre ne šaty z prvej polovice 80. rokov vďaka jednoduchosti krajšie, estetickejšie a oku ľúbivejšie. Samozrejme, subjektívne estetické normy súčasníčok nepovažujeme za smerodatné, pretože v opozícii k nim stoja informátorky a majiteľky šiat vydávajúce sa práve v druhej polovici dekády, ktoré oceňujú práve spomínanú bohatosť a „prečačkanosť“ šiat vnímajúc to ako prejav potrebného luxusu a špecifickosti tak potrebnej pre nevestu v jej svadobný deň.
Ako teda vyzerali svadobné šaty neviest približne od druhej polovice 80. rokov? Rozhodne začali naberať na objeme. Spočiatku nevesty nepoznali ten správny spôsob, ktorým sa dala bohatosť šiat dosiahnúť a pre vtedajšie krajčírstva to bola výzva. Dôkazy, že sa o to pokúšali rozmanitými spôsobmi, nachádzame aj medzi predmetmi v zbierke. Pomerne raritným spôsobom bol systém spodníc, na ktoré sa obliekali šaty. Spodnice boli buď šatové alebo sukňové, vždy od pása smerom k spodnému okraju rozšírené vďaka strihu dielov, z ktorých boli ušité. Spodný okraj spodničiek mal buď našitý tunel, do ktorého si majiteľka šiat vtiahla hrubší drôt alebo tam bola našitá umelohmotná sieťovina naohýbaná do skladov a zámykov. Vďaka svojej trdosti dokázala naohýbaná sieťka udržať rozšírený tvar šiat.
Ďalším charakteristickým znakom svadobných šiat konca 80. rokov bolo to, že sa na jedny šaty použili viaceré druhy látok, jednoducho- jedny šaty boli kombináciou saténu, čipkoviny, tylu, silónu, mašlí, korálok našitých aj visiacich, flitrov, kamienkov a pod. Bola to zmes galantérneho tovaru na jednom produkte, a to všetko za jediným účelom- vyzerať honosne, vyzerať ako Diana, cítiť sa nevšedne, a podľa slov informátoriek, cítiť sa ako princezná.
Okrem šiat siahali nevesty aj po sukňových kostýmoch, ktorých vrchné sako malo široké ramená dosiahnuté vypchávkami.[2]
Vzhľad nevesty bol doplnený závojom, ktorý bol v tomto období už krátky, nepresahoval dĺžku šiat, končil maximálne v oblasti pásu. Do obľuby sa dostávali tzv. lodičky, plytké klobúčiky alebo do hrota vytvarované čelenky s krátkymi tylovými závojmi. Bežnými bývali aj živé kvety vo vlasoch.
Spomedzi ďalších doplnkov vyberáme topánky, ktoré boli dolaďované podľa farby šiat, teda vo väčšine prípadov boli biele, na podpätku. Pre topánky neboli stanovené žiadne obmedzenia, mohli byť s otvorenou aj uzavretou špicou, lodičky, aj sandále. Tu skutočne záležalo na osobných preferenciách nevesty. Vyhľadávané boli topánky z produkcie domácích podnikov, ako boli napríklad n.p. Svit, Závody 29. augusta Partizánske, VZOR Nitra a i.
Stretávame sa však so skutočnosťou, že topánky boli nové, kupované pre svadobnú príležitosť a krátko po svadbe si ich nevesty dávali v obuvníckych podnikoch upraviť prestriekaním do iného odtieňa, aby ich mohli využívať na iné príležitosti alebo na bežné nosenie.
Úprava neviest bola nenáročná, len pomaly sa do módy dostával trend špeciálneho svadoného líčenia alebo svadobných účesov. Všeobecne bol rozšírený názor, že stačí, ak sa žena stará o svoju pleť a tvár a líčenie je pre ňu nepotrebné. Ak sa nevesta v svoj veľký deň predsalen nalíčila, bolo to pomerne jemné a decentné líčenie s využitím nie príliš výrazných farebných odtieňov. K účesom napíšeme len toľko, že ženy si vlasy často aj pod závojom nechávali rozpustené, jemne zvlnené a tvar účesu zafixovali tužiacim sprejom.- lakom na vlasy.
Farebným doplnkom všetkých neviest bývala kytica. Najčastejšie sa objavujúcimi kvetmi boli biele, červené a ružové ruže, karafiáty a gerbery, doplnené zelenými větvičkami asparágusu.
Pánske svadobné obleky sa ničím neodlišvali od bežných slávnostných oblekov. Pre potreby svadby bývali dozdobené pierkom. Páni mávali vo svadobný deň bielu košeľu (novú), kravatu alebo motýlika ladiaceho k svadobnej výzdobe a nové topánky ladiace farbou k obleku. Ešte v 80. rokoch bývalo bežné, že páni mali aj svoje svadobné rukavičky, ale podobne, ako páni v 70. rokoch, ani páni v 80. rokoch si ich neobliekali, mali ich len ako doplnok, najmä počas ateliérového fotenia.
K záveru tejto kapitoly vyzdvihneme ešte jednu spoločnú charakteristiku svadobnej módy 80. rokov, ktorú sme uviedli už v úvode kapitoly. Šaty neviest v 80. rokoch boli stále adresné, to znamená, že boli šité pre konkrétnu nevestu. Až do konca tohoto obdobia neexistovali požičovne, či obchody, ktoré by ponúkali už hotové svadobné odevy. Prvé takéto obchody sa objavujú ku koncu 80. rokov a nachádzali sa za hranica, v blízkých maďarských, poľských, či ukrajinských mestách. Rozkvet svadobných požičovní a obchodov zaznamenáváme až v 90. rokoch 20. storočia.
[1] https://www.veronikakostkova.com/ako-sa-menili-svadobne-saty-v-priebehu-20-storocia/ (26.5.2024)
[2] Ramenné vypchávky boli charakteristickým prvkom odevov 80. rokov 20. storočia