Volám sa Jana a okrem toho, že som maminou troch detí, čiže maminou na plný úvazok, som i vyštudovanou etnologičkou, ktorá sa už počas štúdia zameriavala predovšetkým na tradičnú, ale aj modernú hmotnú kultúru a ešte konkrétnejšie na odev, procesy odievania a módu. O téme odevných zmien som písala aj vo svojej dizertačnej práci. O odeve som dokonca prednášala na súčasnej Katedre etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre.
A som aj manželkou a stále som dcérou, sestrou, kamarátkou, toho času aj žiačkou, učiteľkou, či gazdinou. 🙂 Som rodená Liptáčka, pochádzajúca z Hýb a vlastne sa stále za Hybenku považujem, hoci už takmer 10 rokov žijem s rodinou na juhu Slovenska v malej dedinke v okrese Levice.
Mám veľmi rada ľudí, rada ich poznávam, rada ich počúvam aj sa s nimi rozprávam. Konieckoncov, to je gro práce etnológa na výskume- počúvať ľudí. Mám rada príbehy, mám rada osobné histórie, životné reálie, baví ma poznávať myslenie a prežívanie ľudí z čias minulých.
O svojom veku písať nebudem, aj tak sa každý rok mení:-)
A som aj zberateľkou, no s tým sa človek zrejme narodí. Zberateľstvo je vášeň, ktorá ak raz človeka zasiahne, už ho nepustí. S manželom sme spoločne niekoľko rokov zbierali starý nábytok, tradičný odev a pod. K zbieraniu svadobných šiat ma priviedla náhoda, o ktorej som už na niekoľkých miestach hovorila. V jednom opustenom dome, z ktorého sme si s manželom mohli poodnášať staré nábytky, som našla skriňu a v tej skrini nebolo nič! Teda bolo- jedny staré svadobné šaty aj so závojom. Bolo mi ľúto nechať ich tam, ujala som sa ich, vyčistila, zabalila a odložila. Dnes o tých šatách zvyknem hovoriť, že sú to šaty-zakladateľky mojej zbierky alebo šaty číslo 0. Náhoda chcela, že sa čoskoro ku mne dostali ďalšie svadobné šaty. Aj tie som, podobne ako predošlé, vyčistila a odložila. Bez zámeru, bez toho, aby som vobec tušila, že mi v starej komode vzniká zbierka, ktorá sa jedného dňa bude pýtať na svet. 🙂
Dnes je v zbierke presne 109 svadobných šiat z roznych období, najstaršie šaty sú z roku 1943. Ako sa zbierka o toľké šaty rozrástla? Nuž, chcelo to trochu práce, ale bola to práca príjemná, presne taká, ktorá napĺňa a teší. Najskor som šaty hľadala ja, pýtala som sa v rodine, pýtala som sa ženičiek na ulici, v obchode, pýtalo sa na šaty každé z mojich detí vždy, keď sme sa pri nejakej tetuške pristavili na kus reči. Dnes si už šaty hľadajú mňa. Na začiatku som mala ideu a tej sa držím doposiaľ- šaty nebudem vykupovať, zbierku zostavím z darov. A je pre mňa fascinujúce sledovať, koľko žien je ochotných šaty do zbierky darovať. No zároveň je to pre mňa veľká zodpovednosť, osobná aj spoločenská. Takže presne vďaka vám, vďaka Vaším starým svadobným šatám, vďaka Vašej ochote a neraz aj odvahe podarovať osobnú vec, je zbierka čoraz vačšia a čoraz početnejšia.
Šaty sa pýtajú do sveta a svet sa pýta na šaty. Plán mám dlhodobý a jednoznačný- šatám chcem dopriať múzeum. To je beh na trochu dlhšiu trať. A kým sa tak stane, kým múzeum vybudujem, doprajem verejnosti potešenie zo zbierky aspoň v tomto virtuálnom múzeu.
Doposiaľ ste informácie o zbierke a o mne mohli zachytiť na týchto miestach:
- TV JOJ, relácia Inkognito, 9/2019
https://videoportal.joj.sk/inkognito/epizoda/66928-host-tomas-tatar
2. TV Markíza, relácia Reflex, 2/2020
3. TV Markíza, hlavné spravodajstvo, 9/2020
4. časopis Čarovné Slovensko, 5/2020
5. Nový čas
6. týždenník MY Pohronie, 8/2020
7. Diva.sk , 2/2020
8. RTVS, relácia Hosť Andriany Poláčkovej, 10/2020
https://www.rtvs.sk/radio/archiv/11413/1441127
Tešíme sa, že sa šaty dostanú niekam, kde bude o nich dobre postarané.
Frederika
Máte aj vy staré svadobné šaty a chceli by ste ich podarovať? Poteším sa! Najjednoduchšie bude napísať mi email alebo mi zatelefonovať, poprípade poslať správu cez messenger alebo FB stránku Vaše stará svadobné šaty