Brokát a svadobné šaty (výskum)

Brokát

          Brokát sa na svadobných šatách československých neviest začal objavovať v 60. rokoch 20. str. Podľa slov majiteliek šiat, bol to materiál nielen ťažko dostupný, ale aj pomerne drahý. Biely v striebornom alebo v zlatom prevedení, však dokázal neveste dodať punc luxusu a potrebnej elegancie.

Brokát je pôvodne ťažká hodvábna alebo bavlnená tkanina so žakarovým vzorovaním z nití obsahujúcich kovové vlákna.[1] Pre brokáty vytkávané striebornou niťou sa zvykol používať termín striebrohlav, vytkávané zlatou niťou zas boli známe pod označením zlatohlav a tešili sa obľube v tradičnom odeve v niektorých lokalitách na Slovensku.

Brokáty boli však po celé stáročia vyhradené kráľovským dvorom, šľachte a církvi.  Na tuzemských trhoch, a teraz myslíme skôr český trh, nie slovenský, sa vzorovaný hodváb objavoval od stredoveku. Jednak ako surovina, jednak ako hotová tkanina. Napríklad v hrobkách českých kráľov  boli nájdené brokáty z 10.-16.storočia  dovezené z Byzancie, Číny a hlavne z Talianska.[2]

Pre naše potreby nie je potrebné hĺbkové skúmanie dejín brokátu, resp. nie od čias jeho vzniku. Náš záujem je nasmerovaný preto viac na jeho výrobu a produkciu v 20. storočí. V tom čase bol brokát pomerne rozšírený v odevoch vidieckeho obyvateľstva v Čechách aj na Slovensku. Z pestrofarebného brokátu sa šili vrchné odevné časti určené pre výnimočné-slávnostné  alebo obradové  príležitosti. Známe sú brokátové sukne, či živôtiky, ale aj šatky jako pokrývky hlavy. Nachádzame ich tiež na svadobných ľudových odevoch neviest, a to v čisto bielom prevedení.

O jeho popularitu a rozšírenie sa postaralo továrenské spracovanie po roku 1850.

Zrejme netreba dodávať, že pokiaľ budeme hovoriť o továrenskej výrobe, nebudeme sa pohybovať v prostredí Slovenska, ale Čiech. Od 18. storočia bolo na Slovensku najrozšírenejším odvetvím pláteníctvo. Hodvábne a polohodvábne tkaniny sa väčšinou vyrábali v manufaktúrach v Šaštíne, Haliči, Čeklísi (Bernolákovo) a Tepličke nad Váhom. Niekoľko drobných manufaktúr na výrobu hodvábnych tkanín vzniklo predovšetkým v Bratislave  (Limmer, Pommer, Mandl& Leibnik, manufaktúra na stužky majstra Jána Filipa Duránskeho, či manufaktúra Rudolfa Brúdera). [3] Každopádne, hoci továrne boli situované viac na českej strane krajiny, od polovice 20. str. išlo o československú výrobu hodvábov a brokátov.

Vznik najznámejšieho  podniku zaoberajúceho sa tkaním žakarových látok,  a teda aj brokátu, a jediného spájajúceho sa s výrobou brokátu[4], je datovaný do roku 1890 a situovaný do mesta Rýmařov v ČR. V tom roku si bratia Adolf a Franz Schielovci založili hodvábnický podnik, ktorý niesol názov Gebrüder Schiel. Po roku 1945 bol ako nemecký majetok skonfiškovaný, zlúčený s ďalšími menšími podnikmi a so sídlom v Moravské Třebové premenovaný na Henap, Brokát a neskôr na Hedva. Dnes firma Hedva Český brokát stále funguje, jej  zložitú históriu poznamenanú „vzostupmi a pádmi“ pripomína externá expozícia rýmarovského múzea.[5]

Brokáty z Hedvy môžeme v súčasnosti vidieť napr.na Pražskom hrade, na hrade Bouzov, v minulosti ich využili kostyméri pri tvorbe kostýmov napríklad aj pre rozprávku Soľ nad zlato.[6]

Pátrajúc po brokáte v dobových módnych časopisoch som natrafila na niekoľko zaujímavých informácií dokazujúcich obľúbenosť brokátu ako šatovky, nie látky na dekoráciu, a to už v časopisoch z 50.rokov. Bohužiaľ, chýbajú v nich odkazy a správy o tom, kde by si záujemkyne brokát vedeli a mohli kúpiť. Časopisy prinášali len ukážku využitia brokátu, jeho premyselného uchopenia v rámci strihu a pod. Ešte je potrebné uviesť, že v 50. rokoch sa v rámci článkov  nepoužíva označenie brokát, ale vzorovaný hodváb. „Musíme pripomenúť aj skutočnosť, že pravý hodváb sa dotýka aj mužov,ako prínos pre spestrenie ich zovňajšku, a to vo vzorovaných kravatách z pravého hodvábu, ktorých výber je bohatý vo veľmi pekných a vkusných drobných vzorkách a v mnohých farebných variáciách. … Pri hodnotení a preberaní rozličných kravatových vzoriek, zrodila sa myšlienka, použiť ich nielen na kravaty, ale dať ich aj na zvrchné ošatenie konfekčného priemyslu.  Národný podnik Tiba požiadal Textilnú tvorbu, n.p., aby vymodelovala dámske odevy z kravatového hodvábu. Pôvodne sa uvažovalo len o vymodelovaní blúzok. Prax však ukázala, že nielen blúzky, ale aj krásne spoločenské, vychádzkové a kostýmové šaty možno vykúzliť z tohoto materiálu.“ (Textil a móda 1954, roč.IV, číslo 6, str. 12)

Takto o pravom vzorovanom hodvábe píse časopis Textil a móda v roku 1954 na strane 12-13 a hneď na nasledujúcej dvojstrane ponúka kresebné návrhy šiat z hodvábneho materiálu, pod ktorými je uvedená autorka Mikulová. [7]

V časopisoch Nová móda z roku 1964 a 1967 už nachádzame návrhy modelov spoločenských šiat pod označením „brokátové“, čiže ušité z brokátu, nie hodvábu. Návrhy kostýmkových púzdrových šiat vypracovalo vtedajšie Vývojové stredisko n.p. Makyta Púchov ako reflexiu francúzskej spoločenskej módy. Jeden z francúzskych brokátových modelov ponúklo čitateľkám aj na stránkach časopisu. (Naša móda 1964, ročník 14) O tri roky neskôr, v roku 1967,  sa už v Našej Móde podpisujú pod modely okrem n .p. Makyta Púchov- vývojové stredisko Bratislava, aj Ústav bytovej a odevnej kultúry Praha.[8]

Brokátové šaty v zbierke

V zbierke svadobných odevov sa nachádza brokátových svadobných šiat  presne desať, z toho  päť je zo 60. tych rokov (konkrétne z rokov 1966,1965, 1968 a 1962) a päť z rokov 70. tych (1971, 1973, 1974, 1976 ) Aj pri týchto šatách sa dá vypozorovať to, čo pri šatách z lurexovej čipky, a síce, že majú veľmi jednoduchý splývavý strih, na ktorý sa nespotrebovalo veľa materiálu, nie sú ničim dekorované, pretože samotná látka poskytuje dostatečné vizuálne spestrenie. Ich spoločnou črtou sú rady obaľovaných gombíkov na zadnom diely. Materiál bol zrejme skutočne nákladný, plus, podľa slov majiteliek, bol sice krásny, ale veľmi nepohodlný, ostrý, „veľmi to hrýzlo“.[9]

Výnimku v strihu tvoria len šaty č. 131 z roku 1966. Na tieto šaty bol použitý zlatý brokát a spotrebovalo sa ho veľké množstvo. Šaty totiž majú dlhú vlečku a bokoch sú jemne riasené a prekladané. Podľa slov majiteľky boli ušité v salóne závodu Vkus v Bratislave a šila ich krajčírka p. Neradová, pôvodne súkromná krajčírka pravidlne šijúca pre rodinu nevesty. [10] Údajne nevyužila žiadnu strihovú predlohu, šaty boli jej autorským počinom a vďaka tomu, že dôverne poznala postavu svojej zákazníčky, dokázala jej z brokátu pripraviť pomerne luxusne vyzerajúci odevný kúsok.

Zaujímavosťou v zbierke sú aj šaty z roku 1976, na ktoré nevesta použila čierno-strieborný brokát. Šaty majú strih vyskytujúci sa v 70. rokoch často – vrchnú časť majú volnejšiu, s jemným výstrihom do tvaru V olemovaným ušitou ozdobnou aplikáciou z tej istej látky. Rukávy sú dlhé, jemne naberané v pleciach, okolo zápästia všité do hrubšej manžety. Od pása nadol majú šaty sukňovú časť strihanú do tvaru A. Ich špecifikum spočíva práve vo výbere čierneho prevedenia materiálu. Vysvetlenie poskytuje majiteľka šiat, ktorá spomína, že sa vydávala ako 27 ročná, samú seba považovala za starú, a teda sa jej „nepatrilo“ mať biele šaty. Za ďalšie, bola rozvedená, mala jedno dieťa a toto bola jej druhá svadba. Všetky spoločenské normy vtedajšieho desaťročia (a nielen vtedajšieho) sa pretavili do preferencie čierno-strieborného brokátu. Šaty si v deň svadby dozdobila červeným textilným kvetom pripnutým pod výstrih.

Z brokát sa vyrábali aj ozdoby hláv neviest. Napríklad k šatám č. 11 z roku 1966 bol adresne vyrobený závoj, ktorý pozostával z tylu a brokátovej ruže. Tá bola ušitá zo zvyšku látky použitej na šaty a vynikajúco korešpondovala s charakteristikou normy pre doplnky v 60. rokoch, kedy sa nevesty snažili opticky si vyvýšiť postavu vysokými vyčesanými drdolmi, vrkočami, alebo aj masívnymi čelenkami na závojoch.

V zbierke sa nachádzajú aj minišaty z modrého brokátu ušité pre družičku nevesty. Sú princezového strihu, bez rukávov, s oblým výkrojom okolo hrdla a našitou veľkou brokátovou mašľou na poprsí. Sú z roku 1969.

---

[1] Talavášek: Tkalcovská příručka, SNTL Praha 1980

[2] Stanková: Tradiční textilní techniky,Grada Publishing 2008, ISBN 9788024720357, str. 18

[3] Mrázek O.: Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918. Nakladatelství politické literatury: Praha 1964, s. 164 -166

[4] Ostatné podniky sa síce venovali výrobe hodvábu a žakarových látok, no jedine Hedva vyrábal aj brokát

[5] Zdroj: https://www.kudyznudy.cz/aktivity/mestske-muzeum-rymarov

[6] https://www.hedva-fashion.cz/blog/topak-a-hedva-cesky-brokat-spoluprace-dvou-tradicnich-ceskych-zakarsky-firem/

[7] Viac sa o autorke kresieb nedozvedám

[8] Naša Móda 1967, ročník 17, str. 11 -13.

[9] Poznámka majiteľky šiat č. 131

[10] Majiteľka šiat ju doslova označila za dvornú krajčírku ich rodiny. Nevesta pochádzala z rodiny bratislavského továrnika, a hoci sa ich sociálny status po druhej svetovej vojne zmenil, životný štýl sa naďalej pokúšali udržať aspoň prostredníctvom vyhľadávania spoločensky uznávaných služieb. Spotreba, povaha materiálu a aj samotný strih na šatách nevesty tomu naozaj nasvedčujú.

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

• 

•